Bologna Diary
Volám sa Mária, som mladé
ilustrátorské ucho a tento rok som sa po prvý raz odhodlala vybrať na
jednu z najväčších európskych slávností detskej ilustrovanej knihy –
Bologna Children’s Bookfair. Tento Bookfair je
jediný svojho druhu v Európe, koná sa každý rok na jar a zúčastňujú
sa ho stovky vydavateľstiev detských kníh (viac ako 1200 stánkov), literárni
agenti, výtvarní agenti, rôzne národné inštitúcie (za nás Bibiana)
a samotní ilustrátori. Hoci sa veľtrh koná každý rok v tom istom
meste, talianskej Bologni, pozlietajú sa sem nielen ľudia z Európy, ale
z celého sveta, pričom výrazne prevažujú ázijské krajiny, ale nechýba ani
severná a južná Amerika, či zopár lastovičiek z Afriky. Po tomto
úvode si hádam každý vie zhruba vytvoriť obraz o tom, akou rozsiahlou
slávnosťou detskej knihy Bologna je, akou inšpiráciou môže byť pre
ilustrátorského nadšenca, a že by možno každý, kto to so svojim
ilustrátorským snom myslí vážne, mal túto tonáž parádnych detských kníh aspoň
raz zažiť na vlastnej koži.
|
Vstup na už 50. ročník Bologna Children's Bookfair. |
Rozhodla som sa spísať zopár
postrehov a zážitkov skôr, ako ich zabudnem, takže ak sa váš záujem
o túto tému vytratil už v druhej tretine prvého odstavca, nečítajte
ďalej. Môj pohľad je subjektívny, úprimný, workoholický a ilustrátorský.
Občas mám predsudky, a občas ľudí súdim skôr, ako treba. Takže takto:
|
Vstupná hala veľtrhu s prezentáciou tohtorčného Guest of Honor - Švédska. |
1.
Bologna je
povinná jazda pre každého ilustrátora, ktorý to so sebou myslí vážne.
Samozrejme, motivácie môžu byť rôzne – chcem vidieť pekné knižky, chcem vidieť
ešte krajšie knižky, chcem vidieť ako to chodí v biznise siahajúcom za
naše hranice, chcem sa dostať do sveta biznisu za našimi hranicami, chcem
konečne feedback na svoju prácu od kompetentného artdirectora a nie od
vydavateľovej-matky-kamarátky-sestry-otca-brata. To sa dá v Bologni zažiť,
len sa na to treba trochu pripraviť (vlastná prezentácia) a vypýtať si to.
Aspoň taká je moja skúsenosť.
|
Výstava ilustrátorov ocenených počas tohtoročného Bookfairu. |
2.
Bologna nie je
showcase artistických praliniek a čerešničiek á la Baobab alebo Planeta
Tangerina. Ak pôjdete do Bologne s vidinou knižného raja plného lahôdok,
aké vídavate na weboch svojich obľúbených vydavateľstiev, riskujete zmrazenie
úsmevu na tvári. Bookfair totiž ponúka všetko na stupnici od 1 do 10. Je tam
samozrejme obrovské množstvo krásnych knižiek, ale časté sú i nálepkové
albumy Barbie. Počítajte s tým a nenechajte si pokaziť zážitok :-)
|
Ilustrácie mladej slovenskej ilustrátorky Veroniky Holecovej, ktorá bola tento rok medzi ocenenými autormi a jej práce boli vystavené vo vstupnej hale výstaviska. |
3.
Pýtajte sa
a zaujímajte sa. V Bologni sú naservírované všetky popredné
vydavateľstvá ilustrovaných kníh na niekoľkých pár kilometroch štvorcových
a stavím sa, že ich v tomto roku už v takomto počte nikde
nestretnete. Pomyslite na to vždy, keď sa vám bude zdať, že po ten posledný
stánok už prosto nevládzete dôjsť, alebo že tá pani za pultom tohto
vydavateľstva sa tvári kyslo a určite sa s vami nebude chcieť baviť.
Bude. Lebo je za to platená.
|
Jeden z najkrajších stánkovs knihami. |
4.
Viacerí slovenskí
ilustrátori ma pred odchodom „varovali“ pred prílišnými očakávaniami. Súhlasím
s nimi, isto je lepšie doraziť s pokorou a realistickým
zmierením v zmysle „môže vyjsť, nemusí“. Napriek tomu by som rada uviedla
jeden postreh z pozorovania rôznych študentských skupín, ktoré dorazili na
Bookfair pod vedením svojich pedagógov. Tiež som pred pár rokmi nebola
motivovaná tak, ako som dnes, keď už odo mňa samej závisí, či budem budúci
mesiac jesť sushi rolky alebo suché rožky. Ale bolo naozaj zaujímavé vidieť ako
postupujú skupiny japonských a anglických študentov, v porovnaní so
spôsobom, akým postupovali mladí ilustrátori zo Slovenska. Mladé japonečky už
pred deviatou hodinou rannou stáli vo vstupnej hale so servítkami potlačenými
svojimi ilustráciami a kontaktnými informáciami a rozdávali ich
okoloidúcim (pričom efektivitu tejto marketingovej stratégie posúdiť neviem,
ale nasadenie bolo obrovské! J Potom sa celé skupiny týchto mladých ľudí presúvali po výstavisku
s hutnými čiernymi zložkami plnými svojich prác, aby sa postavili pred
vytúžené vydavateľstvo ešte polhodinu predtým ako začínali konzultácie
s art directormi. Rovnako postupovali mladí Angličania, ktorí zaplnili
priestor pred stánkom Oxford University Press takmer o hodinu skôr
a trpezlivo čakali na prijatie editorkou. Moja vlastná slovenská ležérnosť
tu tak dostala na frak, pretože prísť 45 minút pred koncom konzultačných hodín,
už jednoducho nestačilo na zaradenie do jej programu. O kúsok ďalej znova
preplávala japonská skupina, ktorej práve niečo zanietene vysvetľoval profesor.
Veľmi by som si želala, aby rovnaké vedomosti a skúsenosti dostávali aj
naši študenti, ktorí nie sú o nič menej talentovaní, ako Japonci alebo
Angličania. Je skvelé, že sa z nášho ilustrátorského ateliéru (jediného na Slovensku) do Bologne
každý rok malá výprava vyberie a všetci majú možnosť nasávať atmosféru
a listovať v knihách, čo je zážitok sám o sebe. Ale listovanie v
knihách prinesie uplatnenie naozaj len málokomu. Myslím si, že vyskúšať si
prezentovanie seba-sa zahraničným vydavateľstvám, spätná väzba od najlepších
profesionálov z branže a obhájenie vlastnej práce, je skvelou školou
do ďalšieho profesionálneho života. Ak by aj naši pedagógovia študentov
motivovali a usmerňovali tak, ako to robili tí anglickí a japonskí,
nabrala by pre študákov Bologna zasa úplne nový, prínosný rozmer. Ako sa
hovorí: Talent is not going to make your phone ring.
|
Mladá ilustrátorka pripevňuje svoje práce na slávnu ilustrátorskú stenu, kde sa autori prezentujú a dúfajú, že ich práce oslovia okoloidúcich agentov a vydavateľov. |
5.
Jeden
z mojich posledných postrehov sa opäť bude týkať slovenskej prezentácie,
a to najmä stánku nášho Domu umenia pre deti – Bibiany. Bibiana je štátnou
rozpočtovou organizáciou, ktorá vo svojej výročnej správe z roka 2012
uvádza, že „sa za dve desaťročia vyprofilovala, sa stala modernou európskou
inštitúciou, centrom, ktoré podporuje rozvoj profesionálneho umenia pre deti“. Iste,
nie je možné Bibiane odoprieť, že pre umelecký rozvoj detí robí nesmierne veľa
a mnohé z jej výstav stoja za návštevu. Avšak prezentácia našej
najvýraznejšej inštitúcie zaoberajúcej sa detskými ilustrovanými knihami, mi
pripadala prinajmenšom smutná. Opustený malý stánok, biele steny, zopár
ilustrácií v nevýrazných kovových rámoch. Uprostred sadrokartónová priečka
plná prezentačných letáčikov s „bájnou“ grafickou úpravou a za ňou
usadené tri panie. Riešenie tohto stánku určite nevyzývalo návštevníkov na
vkročenie dnu, krátky rozhovor, či nadviazanie kontaktu. Nad celým týmto
smutným divadielkom visel krikľavo žltý plagát z BIB, o ktorom už
bolo čo-to popísané. Mrzí ma, že nemôžem napísať pozitívne hodnotenie plné
superlatívov o tom, ako fantasticky je Slovensko – krajina
s obrovskou ilustrátorskou tradíciou – prezentované na veľtrhu
v Bologni. A nebudem sa ani rozpisovať o tom, ako skvele
vyzerali prezentácie stánkov Kreativneho centaru z Belehradu, či Poľského
knižného inštitútu (ktorých porovnanie s našou Bibianou je podľa mňa na
mieste). Úľavou iste je, že Bibiana nebola jediným slovenským zastupiteľom –
spoločný stánok viacerých slovenských vydavateľstiev našťastie lákal pestrou
ponukou našich ilustrovaných kníh a prezentoval slovenskú knižnú tvorbu
o nejaký level lepšie. Zmysel laxnej prezentácie Bibiany na bolonskom veľtrhu
pre mňa teda ostáva záhadou. Ale možno budúci rok ostanem milo prekvapená.
6.
Bologna Bookfair
treba vidieť. Asi nemusím nikomu hovoriť o tom, že práca s knihami na
Slovensku nie je žiadny medík, i keď ju všetci robíme radi. Je dobré
vycestovať na chvíľu do prostredia, kde vás vo veľkej miere obklopujú vizuálne
kvalitné detské knihy. Kde na vás za každým rohom nevyskočí obálka
s grafickým dizajnom a la nočná mora. Kde to aspoň pôsobí, že veci
fungujú. Kde 10:00 je 10:00, a nie „mali sme tu jednu kamarátku na
kávičke, tak hodinku počkaj“. Kde sa o svojej práci môžete baviť s odborníkmi,
a či kritika, či pozitívny ohlas – oboje je pre vás prínosom.
Baterky Bologna dobije každému, kto sem príde
s otvorenými očami (a vizitkami vo vrecku).
Mária Nerádová
ilustrátorka/grafická dizajnérka/
Foto © Alexandra Hovorková 2013