pondelok 8. apríla 2013

Trochu o Bologna Children's Bookfair


Bologna Diary

Volám sa Mária, som mladé ilustrátorské ucho a tento rok som sa po prvý raz odhodlala vybrať na jednu z najväčších európskych slávností detskej ilustrovanej knihy – Bologna Children’s Bookfair. Tento Bookfair je jediný svojho druhu v Európe, koná sa každý rok na jar a zúčastňujú sa ho stovky vydavateľstiev detských kníh (viac ako 1200 stánkov), literárni agenti, výtvarní agenti, rôzne národné inštitúcie (za nás Bibiana) a samotní ilustrátori. Hoci sa veľtrh koná každý rok v tom istom meste, talianskej Bologni, pozlietajú sa sem nielen ľudia z Európy, ale z celého sveta, pričom výrazne prevažujú ázijské krajiny, ale nechýba ani severná a južná Amerika, či zopár lastovičiek z Afriky. Po tomto úvode si hádam každý vie zhruba vytvoriť obraz o tom, akou rozsiahlou slávnosťou detskej knihy Bologna je, akou inšpiráciou môže byť pre ilustrátorského nadšenca, a že by možno každý, kto to so svojim ilustrátorským snom myslí vážne, mal túto tonáž parádnych detských kníh aspoň raz zažiť na vlastnej koži.  
 
Vstup na už 50. ročník Bologna Children's Bookfair.

Rozhodla som sa spísať zopár postrehov a zážitkov skôr, ako ich zabudnem, takže ak sa váš záujem o túto tému vytratil už v druhej tretine prvého odstavca, nečítajte ďalej. Môj pohľad je subjektívny, úprimný, workoholický a ilustrátorský. Občas mám predsudky, a občas ľudí súdim skôr, ako treba. Takže takto:


Vstupná hala veľtrhu s prezentáciou tohtorčného Guest of Honor - Švédska.

1.      Bologna je povinná jazda pre každého ilustrátora, ktorý to so sebou myslí vážne. Samozrejme, motivácie môžu byť rôzne – chcem vidieť pekné knižky, chcem vidieť ešte krajšie knižky, chcem vidieť ako to chodí v biznise siahajúcom za naše hranice, chcem sa dostať do sveta biznisu za našimi hranicami, chcem konečne feedback na svoju prácu od kompetentného artdirectora a nie od vydavateľovej-matky-kamarátky-sestry-otca-brata. To sa dá v Bologni zažiť, len sa na to treba trochu pripraviť (vlastná prezentácia) a vypýtať si to. Aspoň taká je moja skúsenosť.

Výstava ilustrátorov ocenených počas tohtoročného Bookfairu.

 2.      Bologna nie je showcase artistických praliniek a čerešničiek á la Baobab alebo Planeta Tangerina. Ak pôjdete do Bologne s vidinou knižného raja plného lahôdok, aké vídavate na weboch svojich obľúbených vydavateľstiev, riskujete zmrazenie úsmevu na tvári. Bookfair totiž ponúka všetko na stupnici od 1 do 10. Je tam samozrejme obrovské množstvo krásnych knižiek, ale časté sú i nálepkové albumy Barbie. Počítajte s tým a nenechajte si pokaziť zážitok :-)


Ilustrácie mladej slovenskej ilustrátorky Veroniky Holecovej, ktorá bola tento rok medzi ocenenými autormi a jej práce boli vystavené vo vstupnej hale výstaviska.

  3.      Pýtajte sa a zaujímajte sa. V Bologni sú naservírované všetky popredné vydavateľstvá ilustrovaných kníh na niekoľkých pár kilometroch štvorcových a stavím sa, že ich v tomto roku už v takomto počte nikde nestretnete. Pomyslite na to vždy, keď sa vám bude zdať, že po ten posledný stánok už prosto nevládzete dôjsť, alebo že tá pani za pultom tohto vydavateľstva sa tvári kyslo a určite sa s vami nebude chcieť baviť. Bude. Lebo je za to platená.

Jeden z najkrajších stánkovs knihami.

4.      Viacerí slovenskí ilustrátori ma pred odchodom „varovali“ pred prílišnými očakávaniami. Súhlasím s nimi, isto je lepšie doraziť s pokorou a realistickým zmierením v zmysle „môže vyjsť, nemusí“. Napriek tomu by som rada uviedla jeden postreh z pozorovania rôznych študentských skupín, ktoré dorazili na Bookfair pod vedením svojich pedagógov. Tiež som pred pár rokmi nebola motivovaná tak, ako som dnes, keď už odo mňa samej závisí, či budem budúci mesiac jesť sushi rolky alebo suché rožky. Ale bolo naozaj zaujímavé vidieť ako postupujú skupiny japonských a anglických študentov, v porovnaní so spôsobom, akým postupovali mladí ilustrátori zo Slovenska. Mladé japonečky už pred deviatou hodinou rannou stáli vo vstupnej hale so servítkami potlačenými svojimi ilustráciami a kontaktnými informáciami a rozdávali ich okoloidúcim (pričom efektivitu tejto marketingovej stratégie posúdiť neviem, ale nasadenie bolo obrovské! J Potom sa celé skupiny týchto mladých ľudí presúvali po výstavisku s hutnými čiernymi zložkami plnými svojich prác, aby sa postavili pred vytúžené vydavateľstvo ešte polhodinu predtým ako začínali konzultácie s art directormi. Rovnako postupovali mladí Angličania, ktorí zaplnili priestor pred stánkom Oxford University Press takmer o hodinu skôr a trpezlivo čakali na prijatie editorkou. Moja vlastná slovenská ležérnosť tu tak dostala na frak, pretože prísť 45 minút pred koncom konzultačných hodín, už jednoducho nestačilo na zaradenie do jej programu. O kúsok ďalej znova preplávala japonská skupina, ktorej práve niečo zanietene vysvetľoval profesor. Veľmi by som si želala, aby rovnaké vedomosti a skúsenosti dostávali aj naši študenti, ktorí nie sú o nič menej talentovaní, ako Japonci alebo Angličania. Je skvelé, že sa z nášho ilustrátorského  ateliéru (jediného na Slovensku) do Bologne každý rok malá výprava vyberie a všetci majú možnosť nasávať atmosféru a listovať v knihách, čo je zážitok sám o sebe. Ale listovanie v knihách prinesie uplatnenie naozaj len málokomu. Myslím si, že vyskúšať si prezentovanie seba-sa zahraničným vydavateľstvám, spätná väzba od najlepších profesionálov z branže a obhájenie vlastnej práce, je skvelou školou do ďalšieho profesionálneho života. Ak by aj naši pedagógovia študentov motivovali a usmerňovali tak, ako to robili tí anglickí a japonskí, nabrala by pre študákov Bologna zasa úplne nový, prínosný rozmer. Ako sa hovorí: Talent is not going to make your phone ring.

Mladá ilustrátorka pripevňuje svoje práce na slávnu ilustrátorskú stenu, kde sa autori prezentujú a dúfajú, že ich práce oslovia okoloidúcich agentov a vydavateľov.
   
5.      Jeden z mojich posledných postrehov sa opäť bude týkať slovenskej prezentácie, a to najmä stánku nášho Domu umenia pre deti – Bibiany. Bibiana je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá vo svojej výročnej správe z roka 2012 uvádza, že „sa za dve desaťročia vyprofilovala, sa stala modernou európskou inštitúciou, centrom, ktoré podporuje rozvoj profesionálneho umenia pre deti“. Iste, nie je možné Bibiane odoprieť, že pre umelecký rozvoj detí robí nesmierne veľa a mnohé z jej výstav stoja za návštevu. Avšak prezentácia našej najvýraznejšej inštitúcie zaoberajúcej sa detskými ilustrovanými knihami, mi pripadala prinajmenšom smutná. Opustený malý stánok, biele steny, zopár ilustrácií v nevýrazných kovových rámoch. Uprostred sadrokartónová priečka plná prezentačných letáčikov s „bájnou“ grafickou úpravou a za ňou usadené tri panie. Riešenie tohto stánku určite nevyzývalo návštevníkov na vkročenie dnu, krátky rozhovor, či nadviazanie kontaktu. Nad celým týmto smutným divadielkom visel krikľavo žltý plagát z BIB, o ktorom už bolo čo-to popísané. Mrzí ma, že nemôžem napísať pozitívne hodnotenie plné superlatívov o tom, ako fantasticky je Slovensko – krajina s obrovskou ilustrátorskou tradíciou – prezentované na veľtrhu v Bologni. A nebudem sa ani rozpisovať o tom, ako skvele vyzerali prezentácie stánkov Kreativneho centaru z Belehradu, či Poľského knižného inštitútu (ktorých porovnanie s našou Bibianou je podľa mňa na mieste). Úľavou iste je, že Bibiana nebola jediným slovenským zastupiteľom – spoločný stánok viacerých slovenských vydavateľstiev našťastie lákal pestrou ponukou našich ilustrovaných kníh a prezentoval slovenskú knižnú tvorbu o nejaký level lepšie. Zmysel laxnej prezentácie Bibiany na bolonskom veľtrhu pre mňa teda ostáva záhadou. Ale možno budúci rok ostanem milo prekvapená.
6.      Bologna Bookfair treba vidieť. Asi nemusím nikomu hovoriť o tom, že práca s knihami na Slovensku nie je žiadny medík, i keď ju všetci robíme radi. Je dobré vycestovať na chvíľu do prostredia, kde vás vo veľkej miere obklopujú vizuálne kvalitné detské knihy. Kde na vás za každým rohom nevyskočí obálka s grafickým dizajnom a la nočná mora. Kde to aspoň pôsobí, že veci fungujú. Kde 10:00 je 10:00, a nie „mali sme tu jednu kamarátku na kávičke, tak hodinku počkaj“. Kde sa o svojej práci môžete baviť s odborníkmi, a či kritika, či pozitívny ohlas – oboje je pre vás prínosom.

Baterky Bologna dobije každému, kto sem príde s otvorenými očami (a vizitkami vo vrecku).


Mária Nerádová
ilustrátorka/grafická dizajnérka/
Foto © Alexandra Hovorková 2013